Majstrovstvá sveta majú byť vrcholom! Juniorský svetový šampionát v love rýb udicou na umelú muchu splnil všetky kritéria do bodky. Konkurenciou a najmä riekou Buna. Slovenská reprezentácia, ktorej kapitánom bol Vranovčan Peter Tomko, si pri Mostare v Bosne a Hercegovine vylovila bronzové medaily.
Lov rýb udicou na umelú muchu je vedou. Ak hľadáte dôkaz, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpite, začnite rybárčiť. O úspechu rozhoduje okamih. Každá voda je originálnym laboratóriom, kde nemusí platiť ani to, čo platilo pred hodinou. Vzorce, ktoré fungovali, zhadzujete zo stola a s vášňou poháňanou adrenalínom sa púšťate do novej výzvy.
Rieka Buna pri meste Mostar je jedinečná. V dĺžke viac ako 12 kilometrov preteká jaskynným systémom. Na povrchu mala v čase pretekov 9°C. V kontraste so 42°C na slnku zaujímavý kontrast… Slovenská reprezentácia v rámci prípravy nič nepodcenila. Kapitán Peter Tomko strávil pár dní na Bune s ďalšími dvoma členmi tímu už máji. „V Bosne a Hercegovine sa už konali majstrovstvá sveta, aj Európy, ale pri meste Banja Luka. Pri Mostare sme trénovali päť dní, aby sme vedeli, do čoho ideme. Na novej vode si treba dopriať čas. Trafiť sa totiž musíte do muchy, vrátane jej váhy kvôli rýchlosti prúdu a hĺbke. To všetko vychádza z toho, ako ryby lovia. Napr. v tomto prípade boli oveľa ležérnejšie, ako u nás,“ vysvetľoval Peter Tomko.
Mesto Mostar ponúka turistický, aj rybársky zážitok.
V rieke Buna si ryby mohli pohodu dovoliť. Vyrušiť sa z vlastného pokoja nemuseli kvôli dostatku potravy. Slovenskí reprezentanti sa však vynašli. Okrem iného boli úspešní s nástrahou, ktorú vytvorili z mopu na utieranie podláh. Rybám to totiž pripomínalo schránku podenky. „Nástraha išla okolo ryby pätnásť centimetrov a ryba sa na ňu ani nepozrela. Nemala na to dôvod. V rieke bolo toľko potravy, že stačilo počkať pár sekúnd a prišla priamo do úst. Nástrahu sme teda potrebovali naviesť priamo k rybám, ktoré boli oveľa plachšie, ako u nás,“ dodal P. Tomko.
Aj plachosť mala logické vysvetlenie. Rieka pretekala kamenistým podložím bez sedimentov, ktoré by sa mohli víriť a vodu zamútiť. Dovidieť do viacmetrovej hĺbky nebolo žiadnym zázrakom. „Keď rybár vidí rybu, treba si uvedomiť, že aj ryba vidí jeho (úsmev). Vyriešili sme to tým, že sme chytali hore vodou. Nástrahu sme nahadzovali desať metrov proti prúdu s cieľom dostať ju pred ryby,“ reagoval P. Tomko.
Pstruh dúhový, ktorému domáci hovoria „kalifornika“.
Svoju úlohu zohrával aj rýchly prúd a hlboké jamy. Nástrahu bolo nutné vyvážiť tak, aby ju neodplavil, ale aby padla na dno. „Pre porovnanie. Doma chytáme na muchy, ktoré vážia 0,3 gramu. Na majstrovstvách sveta sme zvyšovali váhu na 1,3 gramu,“ porovnal P. Tomko.
Na rieke Buna lovili pstruhy potočné, pstruhy dúhové, ktorým domáci hovoria „kalifornika“ a jalce. Endemickým druhom pre Bosnu a Hercegovinu je pstruh mäkkoústy – má telo pstruha a hlavu s ústami ako podustva. „Pstruh mäkkoústy lovil len pri dne. Techniku sme teda prispôsobili tak, že mucha sa prevaľovala na dne. Tento druh pstruha sa však lovil ťažko a veľa kusov sme nechytili,“ priznal kapitán slovenskej reprezentácie.
Slovenská juniorská reprezentácia na mieste, kde rieka Buna vyteká z jaskynného systému.
Inou kapitolou bolo jazero s rozlohou 112 ha. Pred svetovým šampionátom do neho domáci organizátori nasadili nové ryby, ktoré navyše chodili každý večer kŕmiť. V snahe udržať ich pri brehu. Obava, že by sa ryba v horúčavách stiahla do hĺbky, bola viac ako reálna a aj sa stala realitou. „Na jazere sme boli tretí najlepší. Len v poslednom kole sa nám nepodarilo chytiť žiadnu rybu, problémy tu mali naozaj všetci. Šancu sme mali jedine tak, že sme nahodili rýchlu potápavú šnúru na dno alebo na hranu. Keďže sme si nemohli dovoliť stratiť ani jednu rybu, dôležité bolo premeniť každý záber,“ pripomenul P. Tomko.
V Bosne a Hercegovine reprezentovala Slovensko najlepšia šestica z domáceho rebríčka. Po minuloročnom 5. mieste v Taliansku si naši juniori dali za cieľ posunúť sa minimálne o jednu priečku vyššie. Nakoniec získali za víťazmi USA, ktorí mali (pre lepšiu ilustráciu) rozpočet pre MS 50 000 dolárov a striebornými Francúzmi bronz. Až za nami skončili rybárske veľmoci ako štvrté Česko, či piate Poľsko. „Prvý muškársky kemp sme zorganizovali pred troma rokmi. Obvolali sme kamarátov a prišlo desať detí. Učili sme ich viazať muchy, správne nahadzovať, pohybovať sa po vode, nájsť rybu… O rok sa ich prihlásilo už štyridsať a hneď sme zorganizovali juniorskú ligu. Som rád, že záujem stúpa, lebo teraz nám na súťaže chodí okolo sedemdesiat mladých ľudí,“ opísal dynamický vývoj v práci s muškárskou mládežou Peter Tomko.
Rieka Buna je rybárskou výzvou…
