Vranovské detské folklórne súbory Cifroško, Ďatelinka a Lipovček dostali darček. Francijky od Hornozemplínskeho osvetového strediska vo Vranove nad Topľou a babičiek z denného stacionára v Banskom nielen potešia, ale aj zahrejú, a to nielen symbolicky.
Spojiť generácie, prejaviť úctu tradíciám a to všetko podčiarknuť dobročinným rozmerom. Hornozemplínskemu osvetovému stredisku vo Vranove nad Topľou sa to v spolupráci s babičkami z denného stacionára v Banskom podarilo. Spôsob, akým prepojili projekty Babkoplet a Tajomstvá vzorov, v sebe nesie úžasné posolstvo symbolizované tradičnou vrchnou časťou ženského oblečenia – francijou.
Na počiatku bolo slovo. Aj takto to môžeme napísať. Keď si v Hornozemplínskom osvetovom stredisku povedali, že chcú pomocou digitálnych technológií uchovať tradičné vzory, ktoré dodávali ľudovým krojom a odevom tvorivú majestátnosť, navštívila riaditeľka Martina Jurčová s jej tímom, okrem iných, obec Banské.
A reč prišla aj na francije, kvetovanú vlnenú šatku na krk. Na to, ako sa nosili, ako sa dedili z matky na dcéru… Čo spomienka, to unikátny príbeh. Práve atmosféra úprimných rozhovorov sa stala inšpiráciou a námetom pre tému Babkopletu v tomto roku. „Krok po kroku sme sa dostávali k tomu, že by nemuselo byť zlé venovať sa tradíciám, ale zároveň sme si povedali, že aj s pridaním niečoho nového,“ uviedla riaditeľka Hornozemplínskeho osvetového strediska Martina Jurčová.
Hoci v čase, keď sa nosili, mali v prvom rade praktický význam ochrany pred chladom, predsa len boli zrkadlom spoločenskej prestíže, ktorú si dnes môžeme v modernom ponímaní spojiť s kreatívnou noblesou módnych značiek. Pôvodné francije boli vytkávané ako celok alebo sa vzory na nich maľovali. Na krosnách ich utkali aj vo „verzii 2022“, ale tentokrát boli originálnym spôsobom ručne vyšívané. Ako výšivka bol použitý vzor typický pre bančanské košele. „Keďže naše šatky sú menších rozmerov, rozhodli sme sa ich darovať vranovským detským folklórnym súborom. V minulosti však boli francijky kvôli univerzálnosti tmavé, ale my sme chceli, aby pre deti vyjadrovali a symbolizovali radosť, preto sme išli aj do svetlých farieb,“ vysvetľovala M. Jurčová.
V dennom stacionári v Banskom priložilo ruku k dielu desať žien. Jeho vedúca Anna Lipkošová, ktorá si sadla za krosná, priznala, že návrh angažovať sa pri ich výrobe vníma ako vzácnu príležitosť predať odkaz o vlastnej histórii ďalším generáciám. „Mojim krédom je, že človek by sa mal na dôchodok pripravovať celý život, aby mal potom z čoho čerpať a odovzdávať. Tkanie na krosnách ma baví a keďže mám konečne na moju záľubu v ľudových tradíciách čas, veľmi som sa osloveniu od pani riaditeľky potešila,“ reagovala Anna Lipkošová.
Fotogaléria
-
-
-
-
-
+9fotografií -
+9fotografií -
-
-
