Z Domaše vylovili najväčšieho sumca na Slovensku

imrich.mako@vranovske.sk
Autor

Obrovského sumčieho velikána sa z dna Domaše podarilo vytiahnuť partii prešovských rybárov minulú nedeľu. Hodinu pred polnocou prišiel záber, vtedy ešte nikto netušil, že pôjde o doteraz najväčšieho sumca chyteného v slovenských vodách. Rekordný sumec meral 264,5 metra, čím svojho predchodcu prekonal o šesť centimetrov. Rybár Erik Zbiňovský jeho váhu odhaduje na 115 kíl, ktorú si vypestoval počas približne 45 rokov skrývania sa vo vodnej nádrži.

Pán Zbiňovský sa rybárčeniu venuje 42 rokov. Sumčiariť na Domašu chodí približne 20 rokov. Za ten čas sa mu v týchto vodách podarilo chytiť s priateľmi približne dvadsať veľkých sumcov. „Prvý veľký úlovok a vtedy najväčšieho sumca na Slovensku sme chytili spoločne s Jurajom Hrickom v roku 2003. Tohto roku sa nám podarilo tento rekord prekonať.“ Rybárom sa sumca podarilo nalákať na 30 centimetrového karasa. „Metódy lovenia sú rôzne. Sumce chytáme na vábničku, alebo na trhačku, ktorú sme použili aj teraz,“ prezrádza pán Erik. Vytiahnuť rybu na breh nie je jednoduché, v prípade takejto veľkej ryby to niekedy trvá aj niekoľko desiatok minúť. „Mali sme šťastie, že sumec bol len v 160 centimetrov hlbokej vode a nemohol využiť celú svoju dĺžku, silu svojho tela, pretože je to druh ryby, ktorú okrem hlavy tvorí jeden veľký sval. Je podstatne silnejší ako iné druhy rýb, ktoré majú oveľa väčšiu brušnú dutinu. Zápasili sme s ním približne 25 minút, čo nie je až tak veľa, ale dal nám zabrať,“ priznáva. Okrem rekordného sumca sa pánovi Zbiňovskému s priateľmi podarilo pred troma týždňami na Domaši chytiť ďalších dvoch krásavcov. Jeden z nich mal dva metre, druhý meral 160 cm.

Počas jeho rybárskej kariéry sa mu podarilo uloviť už zopár podobne veľkých sumcov aj v zahraničí. V sladkých vodách chytal od Talianska až po Turecko. „Každá krajina je o ničom inom. Sumce sme začali loviť, keď bol internet v plienkach, GPS navigácia neexistovala, čiže sme si krajiny prešli sami bez akýchkoľvek pomôcok. Do týchto krajín sme sa dostali len cez kontakty s ľuďmi, kde sa vtedy doposiaľ kultúrna Európa nedostala, kde športoví rybári o takýchto vodách nechyrovali, možno sa tam báli ísť. Prešli sme celý Balkán, Macedónsko, kde neexistoval priemysel, krajina je panenská a v jej vodách sú obrovské ryby. Aj keď je to krajina postihnutá pozostatkami vojny a sú v nej nepokoje. Prešli sme Srbsko, Chorvátsko, Bulharsko, Poľsko či Grécko, ktoré má krásne, divoké vody. Za 48 hodín sa nám poradilo chytiť 24 sumcov.“

Zážitkov z rybačiek má za dlhé roky strávené pri vode neskutočné množstvo. Nezištne im poskytli pomoc cudzí ľudia. Pekné spomienky má pán Zbiňovský na Turecko. „Precestovali sme polovicu Turecka, našli sme si známych a hlavne stretli ochotných ľudí. Najbližšia dedina bola vzdialená 25 kilometrov. Jeden miestny človek nám chodil každý deň na traktore nabíjať baterku do dediny, pretože tam nebola žiadna elektrina. Rovnako milý zážitok sa nám stal tiež pri jednej tureckej rieke, kde bola hlboká voda a sumce sa dali loviť len na jednom mieste, v areáli továrne na ťažbu štrku. Poslali sme nášho priateľa Turka, aby sa opýtal, či nás pustia k vode. O chvíľu za nami prišiel riaditeľ továrne, doniesli stoly, stoličky a hostili nás ďalšie tri dni. Dokonca nám ukázali ešte jednu vodu, pri ktorej sme nachytali naozaj pekné sumce. Nemôžem povedať pol krivého slova. Obyčajní ľudia tam sú milí, ochotní pomôcť.“ Pri potulkách krajinami sa rybárom pritrafili aj nepríjemnosti. Stalo sa im, že po nich strieľali, naháňali ich policajti a boli svedkami prestreliek. Najťažší úlovok sa pánovi Erikovi podarilo chytiť na juhu Európy. „Najväčšieho sumca sme chytili v Taliansku. Bol o 4 centimetre menší, no skoro o tretinu ťažší ako tento 264,5 centimetrový rekordér.“

Počas stretnutia pri pokojnej hladine Domaše sme sa pýtali aj na skutočnosť, prečo sú najväčšie sumce ulovené vždy na prelome mesiacov júl a august. „V tom čase je najteplejšia voda. Zo všetkých rybích predátorov je sumec ryba, ktorá má najrýchlejší metabolizmus, najrýchlejšie strávi potravu a na rozdiel napr. od zubáča, musí pri teplote vody 26 – 27 stupňov žrať každých dvanásť hodín. Tým sa zvyšuje jeho aktivita a v čase výkyvov počasia, tepla, búrok, prudkého znižovania tlaku je to ideálny čas na chytanie sumcov,“ vysvetľuje.

Osud sumca ostáva tajomstvom aj naďalej. „Existujú takpovediac dva tábory, jeden je za púšťanie ulovených rýb, druhý tvrdí, že takéto veľké sumce do vody nepatria, pretože konzumujú iné ryby, napr. kapry. Je to pravda, ale určite nie v takom rozsahu, v akom je to prezentované. Sumec tu vždy bol, konzumoval čo konzumoval a ryby tu boli vždy aj bez zásahu človeka. Aby sme ulahodili obom skupinám rybárov, jeho ďalší osud si nechávame pre seba.“

Keďže bol sumec chytený v katastri obce Turany nad Ondavou, obrovského sumca si prišiel osobne pozrieť aj starosta Ján Jakubov. „Tak tomu sa povie naozaj kapitálny kus. Takýto úlovok sa nevidí často, preto som bol prešovským rybárom osobne pogratulovať a zaželať im aj ďalšie podobné a ešte väčšie rybárske úlovky,“ poprial starosta Jakubov.

Ako správni rybári telom aj dušou do budúcna veria, že sa im podarí chytiť aj väčšiu rybu ako teraz, či to bude v zahraničí alebo opäť na Domaši, kde sa stále budú radi vracať.