Z encyklopédie Vlastivedného múzea I.

redakcia@vranovske.sk
Autor

Črievičník papučkový (Cypripedium calceolus)

Orchidey ako ich poznáme z kvetinarstiev, sú výsledkom mnohonásobných mezidruhových a mezirodových krížení, nie pôvodnými druhými žijúcimi vo voľnej prírode. Príroda však ponúka pohľad na tieto vzácne rastliny aj nám. Vstavačovité (po latinsky orchidaceae) sú jednou z najpozoruhodnejších a zároveň najpočetnejších čeľadí rastlinnej ríše. Počet druhov tejto čeľade sa odhaduje na 25 až 30 tisíc, absolútna väčšina z nich žije v trópoch a subtrópoch. Každý rok sú objavené a opísané nové a nové druhy, ktoré boli doteraz nepovšimnuté, alebo rástli na ťažko prístupných miestach tropických pralesov. Areál rozšírenia orchideí zasahuje do miernych pásiem, dokonca na severnej pologuli až za polárny kruh. Počet druhov smerom na sever ubúda. Tieto rastliny v podstate osídlili všetky dostupné stanovištia – lesné biotopy, kroviská a okraje lesov, lúčne biotopy, rašeliniská aj podmáčané lúky a dokázali sa prispôsobiť najrozličnejším podmienkam. Vo vranovskom okrese bolo počas dlhodobého mapovania výskytu týchto rastlín zaznamenaných 26 druhov. Kvitnú postupne od skorej jari až do júla, najkrajšie druhy koncom mája a začiatkom júna. Kráľovnou medzi našimi orchideami je črievičník papučkový.

Je najatraktívnejšou voľne rastúcou orchideou nie len u nás ale aj v celej Európe. Vo viacerých štátoch je táto rastlina vzácna a je symbolom ohrozenej prírody. Črievičník je 25 – 45 cm vysoký (vzácne až do 60 cm). Byľ je páperistá s 3 – 5 široko vajcovitými až podlhovasto kopijovitými listami s výraznou žilnatinou. Kvety sú veľké 1 – 2 (vzácne 3 – 4) kusy na rastlinke. Vnútorné bočné okvetné lístky sú hnedočervené, dlhé až 4 cm, často skrútené dlhý vakovitý pysk je žltý a vydutý do tvaru papučky, podľa čoho dostala rastlina svoje meno. V našej expozícii uvidíte pravdaže len jej fotografiu, pretože rastlina je veľmi vzácna a prísne chránená a keďže je máj, čas jej kvitnutia, práve teraz je možné vidieť ju vo voľnej prírode.

Rastie v listnatých, niekedy v ihličnatých lesoch, v krovinách a na lesných okrajoch, od pahorkatín do horského stupňa, na vápnitých pôdach. Druh je ohrozený hlavne likvidáciou jeho prirodzených biotopov, negatívnymi dôsledkami hospodárenia v lesoch. Časté je aj vykopávanie do záhrad a trhanie najmä na lokalitách v blízkosti ľudských obydlí a turistických chodníkov. Vo vranovskom okrese sa nachádza na štyroch lokalitách v oblasti Bradlového pásma Nízkych Beskýd. Najznámejšou z nich a zároveň chráneným areálom na ochranu vzácnej teplomilnej kveteny je chránený areál Štefanovská borina.

Ing. Elena Dercová
Vlastivedné múzeum v Hanušovciach nad Topľou