Žiacka hokejbalová liga vo Vranove: Návod a cesta ako inšpirovať

Reklamný priestor

Slovenská hokejbalová únia v spolupráci s HMHK Academy bauska. Vranov zorganizovali pilotné kolo Žiackej hokejbalovej ligy. Na hokejbalovom ihrisku v areáli ZŠ JUH sa okrem domáceho tímu predstavili výbery ZŠ Bernolákova, ZŠ Lúčna, Cirkevná spojená škola vo Vranove nad Topľou a ZŠ Bystré. Medzi mladých športovcov zavítali bronzoví medailisti v drese HK Dukla Ingema Michalovce brankár Vladimír Glosár a útočník Samuel Solenský.

Projekt Street žiackej hokejbalovej ligy sa do roku 2010 tešil na Slovensku výraznej popularite. Hokejbalové nádeje začínali svoju púť v okresných kolách a končili v celoslovenskom finále. Po odchode generálneho partnera sa však tento trend udržať nepodarilo a súťaž sa prestala organizovať.

Dnes sa Slovenská hokejbalová únia snaží o jej reštart. Spolu s partnerom HMHK Academy bauska. Vranov. Ako uviedol predseda Komisie mládeže SHÚ Ondrej Budaj, nadväznosť na školy a spoluprácu s nimi považuje za jeden z pilierov, ktorý dokáže deti pozitívne inšpirovať. „Problém je v tom, že telesnej výchovy ubúdalo a deti začali mať v poslednej dobe celkovo k športu ďaleko. Deti potrebujú dostať impulz, ktorý ich zaujme. Hokejbal má blízko k hokeju a kedysi sme ho prirodzene hrávali všetci. Som presvedčený, že pokiaľ deti podporíme vytvorenými podmienkami, vrátia sa k nemu. Verím, že aj takéto aktivity nám pomôžu rozvíjať, ako všetci hovoríme, najúspešnejší kolektívny šport na Slovensku,“ dodal s úsmevom Ondrej Budaj.

Ocenil, že vo Vranove nad Topľou sa podarilo sformovať silnú mládežnícku základňu. S členkou Komisie mládeže SHÚ a trénerkou mládeže v štruktúrach HMHK Academy bauska. Patríciou Máriou Dzurinovou sa o projekte Žiackej hokejbalovej ligy bavili už dlhšiu dobu. Pilotné kolo len potvrdilo, že hokejbal mladých športovcov baví a pozitívny vzťah si k nemu dokážu nájsť rýchlou cestou. „Naším mottom je „hokejbal môže hrať každý“, preto sme sa rozhodli pre školskú ligu, aby si hokejbal mohol vyskúšať naozaj každý. Dnes to bol turnaj pre žiakov 1. až 4. ročníka, ale v budúcom školskom roku ho chceme rozšíriť aj pre druhý stupeň. V našom klube pôsobí okolo 150 mladých hokejbalistov, čo poukazuje na to, že deti športovať chcú, len je na nás, aby sme hľadali spôsoby, ako im ukázať, že tento šport, ktorý nie je náročný na financovanie, sa hrá aj vo Vranove,“ uviedla Patrícia Mária Dzurinová.

Pred tým, ako sa mladí športovci postavili k prvému buly, venovali sa im bronzoví medailisti s HK Ingema Dukla Michalovce. Napriek tomu, že sa autogramiáda konala krátko po ôsmej ráno, útočník Samuel Solenský a brankár Vladimír Glosár s tým nemali najmenší problém. „Viem, aké to bolo pre mňa, keď som sa mohol stretnúť s hráčmi, či už extraligovými alebo reprezentačnými. Berieme to tak, a veríme, že sme týchto chalanov potešili.  Ôsma hodina ráno nie je zase až tak skoro, preto sme tu prišli s radosťou,“ reagoval dobre naladený Samuel Solenský.

To, že hokej a hokejbal majú k sebe blízko potvrdil Vladimír Glosár, ktorý si v tejto sezóne vďaka skvelým výkonom vyslúžil premiérovú pozvánku do slovenskej hokejovej reprezentácie. „K hokeju som sa dostal práve cez hokejbal. Najskôr sme ho hrali pred bytovkou. Neskôr som chytal Saleziánsku hokejbalovú ligu, kde som stretol trénerov z hokeja. Hoci som postupne prešiel na hokej, chodil som stále i na hokejbalové turnaje. Myslím si, že veľa hokejistov stále zahŕňa do svojej letnej prípravy aj hokejbal,“ odpovedal Vladimír Glosár.

V dobe, kedy sú deti konfrontované s rozmanitou ponukou aktivít, musia športové kluby hľadať kreatívne spôsoby, ako ich pritiahnuť na ihriská. Za Vladimíra Glosára je cestou kombinácia – inšpiratívne podmienky – hráčske vzory – propagácia. „Záujem detí sa do istej miery formuje podľa trendu, ktorý šport v konkrétnom meste prevláda a je skvelé, ak má aj úspechy. Keď deti vidia napr. hokej na štadióne alebo v telke reprezentáciu, možno ho nezačnú hneď hrať, ale už chcú od rodičov, nech im kúpia hokejku, aby si mohli doma ťukať. Myslím si, že kluby sa posúvajú aj v oblasti propagácie, čo je dôležitý krok, ako deti motivovať. Nikdy by sme však nemali zabúdať na to, že v prvom rade musia chcieť športovať samotné deti a zo športu, pre ktorý sa rozhodli, musia mať radosť,“ pripomenul V. Glosár.

Jeho kolega Samuel Solenský zdôraznil ďalší dôležitý faktor – podporu od rodičov. „Je úplne jedno, aký šport si deti vyberú, len nech športujú. Deti, hlavne tie najmenšie, však treba k športu viesť, pretože samé na ihrisko neprídu. Hlavne v tých prvých rokoch je podpora od rodičov nesmierne dôležitá, aby ich priviedli na ihriská. Rovnako treba hľadať, ktorý šport sa na nich nalepí. Na začiatku to možno nie je ani tak o motivácii, ako o obete rodičov, aby vyvolali u detí vášeň k športu,“ rozviedol myšlienku S. Solenský.