V poslednom období sa oveľa častejšie stretávame na stránkach tlače a v masovokomunikačných prostriedkoch s informáciami o židovskej komunite, ktorá žila aj na území Vranovského okresu. Ešte v nedávnej minulosti bola táto téma tabu- nesmelo sa o nej veľmi hovoriť. Povinnosťou múzea je však uchovávať a skúmať históriu daného regiónu napriek rôznym politickým, či iným tlakom. Po roku 1989 sa robil vo Vlastivednom múzeu v Hanušovciach n.T. výskum aj v tejto oblasti, ktorá bola veľkou neznámou. Najviac pozornosti sa venovalo hlavne obdobiu 2. svetovej vojny, ktoré pre židovskú komunitu znamenali najtragickejšie dôsledky. Dané obdobie bolo poznamenané najprv obmedzovaním ich práv a slobôd až vrcholom boli deportácie do koncentračných táborov. Jednou zo svetlejších strán ich vojnového života je protifašistický odboj, do ktorého sa zapojili aj mnohí židovskí obyvatelia Slovenska. V našom múzeu sa venujeme predovšetkým histórii vranovského regiónu a tak si pripomenieme pôsobenie zástupcov židovskej minority v tunajšom protifašistickom odboji. Ako sme už viackrát, aj na stránkach týchto novín uviedli, najväčšiu partizánsku jednotku v okrese Vranov tvorili Čapajevovci. V ich radoch pôsobilo v priebehu rokov 1943- 44 niekoľko desiatok Židov. Medzi partizánov ich priviedli viaceré okolnosti. Už keď sa formovala jednotka Čapajev v okolí obce Matiaška, tak v okolitých lesoch sa skrývali rasovo prenasledovaní ľudia, hlavne Židia. Takto vstúpil do jednotky Bernát Friedman, ktorý však užíval aj pseudonym, či krycie meno Jozef Kubík, v skupine bol veliteľom zásobovacej čaty. Do skupiny postupne vstupovali aj mladí Židia, ktorí boli pôvodne zaradení do vojenských robotných jednotiek. Jedným z nich bol 6. robotný prápor, ktorý mal svoje sídlo v bývalých kasárňach v Čemernom. Podľa vojenských nariadení v čase slovenského štátu nemohli Židia vykonávať vojenskú službu so zbraňou a tak boli nasadzovaní na pracovnú povinnosť. Toto opatrenie však paradoxne zachránilo mnohým život, pretože oni boli vyňatí z deportácii do koncentračných táborov. Viacerí mladí Židia však z tejto jednotky ušli a pridali sa k partizánom. K čapajevovcom sa z obyvateľov okresu Vranov pridali – Dezider Karniol, rodák z Vranova, Ludvík Weiss z Bystrého (v skupine od 20. júla 1944), David Schwarz z Detríka ( v skupine od marca do 24. novembra 1944), Alfréd Cezín – rodák z Hencoviec (v skupine od 14. augusta 1944), Ladislav Schwarz zo Sačurova (v skupine od 9. augusta 1944) a iní. Medzi partizánov prichádzali aj Židia, ktorí ušli z transportov, či boli rasovo prenasledovaní. Z územia nášho okresu tak medzi čapajevovcami boli – MUDr. Rudolf Sobel, pôvodne obvodný lekár v Dobrej nad Ondavou, ktorý sa ukrýval v lesoch na Ondavskej vrchovine a staral sa o ranených partizánov, Ernest Trenk – používal aj krycie meno Jozef Mudroň, vranovský rodák, ušiel zo 6. pracovného práporu, dostal sa na Ondavskú vrchovinu a pôsobil pri partizánskej jednotke Požarskij ako zásobovač. Bol zaistení žandármi, ale ušiel. Neskôr bojoval v SNP na strednom Slovensku.
Pavol Blum používal aj priezvisko Borský (aby zakryl pôvodné židovské priezvisko), v auguste 1944 robil veliteľa roty štábu v jednotke Čapajev a iní. Náčelník štábu jednotky Čapajev Ľ. Kukorelli viedol Kmeňovú knihu príslušníkov jednotky a podľa údajov zo začiatku jesene 1944 z vyše 300 príslušníkov jednotky bolo 24 partizánov židovského vierovyznania.
Uvedené zistenia o účasti židovského obyvateľstva v partizánskom, či celkove v protifašistickom odboji na území okresu Vranov sú iba čiastkové. Celkový počet asi ani nebude možné presne zistiť. Príčinou bolo často aj to, že fenomén židovského pôvodu obyvateľov prenasledoval mnohých často aj po vojne – pôvodné obavy a strach o život a prenasledovanie z obdobia vojny sa prenášalo. Takým príkladom bol Žid Eduard Hellinger, rodák z Čemerného, účastník SNP, bojoval na strednom Slovensku a po vojne sa vysťahoval do Čiech, kde si z obáv o seba a rodinu zmenil svoje pôvodné priezvisko na Belas. Aj takéto skutočnosti prináša život. Pátranie aj po týchto údajoch je súčasťou múzejnej práce.
Mgr. Peter Šafranko,
Vlastivedné múzeum Hanušovce n.T.
